Technológia lakovania hliníkových profilov
Pri lakovaní hliníkových profilov rozlišujeme dve základné technológie. Ide o eloxovanie a plastifikáciu.
Eloxovanie
je názov pre proces povrchovej ochrany hliníka proti korózii. Pri tomto procese je hliník potiahnutý tenkou vrstvou oxidu (hrubá asi 1 mikrometer), ktorá ho chráni pred ďalšou oxidáciou. Pretože však hrúbka vrstvy nie je dostatočne hrubá a nie je esteticky prijateľná, hliníkový profil prechádza fázovou oxidáciou, pri ktorej sa hrúbka ochrannej vrstvy zväčší na 12 až 30 mikrometrov.
Eloxovaný hliník je vysoko odolný voči kyselinám, ale nie je odolný voči zásadám a fyzickému poškodeniu – „škrabancom“. Zvlášť treba dbať na to, aby sa v ňom nenachádzali žiadne zvyšky, napr. omietka, sadra, vápno na maľovanie stien, pretože poškodenie je nevyhnutné, je mimoriadne ťažké ho odstrániť a je možné ho vykonať iba pomocou špeciálnych sprejov na kov.
Plastifikácia
je dnes najbežnejším spôsobom povrchovej ochrany hliníka. Proces plastifikácie je veľmi jednoduchý. Najskôr sa povrch hliníka odmastí ponorením do roztoku hydroxidu sodného, potom sa nanesie základný náter, ktorým je najčastejšie oxid chrómu. V ďalšej fáze sa pomocou špeciálnych difúzorov nanáša vysoko kladne nabitý práškový náter. Keďže hliníkové profily, ktoré natierame, sú opačne nabité, prášok pevne priľne k hliníkovému povrchu. Takto naprášené hliníkové profily sa vkladajú do pecí, kde sa zohrejú na 180 až 200 °C. V dôsledku zahrievania sa molekuly prášku roztavia a polymerizujú, čím sa vytvorí vrstva zmäkčovadla s hrúbkou 50 až 70 µ.
